Orson Scott Card
Obor ako vždy vyložil pred Endera na stôl dva obrovské poháriky, ktoré mu siahali po kolená. Ako vždy bol každý z nich naplnený inou tekutinou. Počítač bol dosť dobrý na to, aby sa tekutiny nikdy neopakovali, aspoň si nepamätal, že by sa to stalo. Jedna tekutina v tento deň vyzerala ako hustá smotana. Druhá syčala a penila.
„Jedna je jed, druhá nie,“ povedal Obor. „Uhádni a ja ťa vezmem do Krajiny rozprávok.“