„Upíri…?“ zopakoval napokon Michal a znovu začal cúvať ku schodisku, aby sa dal na útek tak, ako to plánoval predtým, než mu Nia oplieskala hlavu o stenu.
Bol ochotný pripustiť, že existujú mimozemšťania a že občas prilietajú na Zem, aby sa pozreli, ako sa tu ľuďom darí. Kdesi mimo civilizácie v Himalájach by teoreticky mohol žiť aj yeti, prípadne v Škótsku lochnesská príšera. Ale upíri?! A ešte na Slovensku?!

Irena prišla k bráne geta práve včas, aby Ale podala masti. Odvtedy sa tam schádzali každý večer. Občas s nimi bol aj Alin kolega, lekár a mikrobiológ Ludwig Hirszfeld.
„Spočiatku som si mohla nosiť veci zvonku,“ zašepkala jej Ala, zatiaľ čo sa zástup stále približoval k strážam. „ale je to čím ďalej, tým ťažšie. Včera mi zhabali sladkosti, ktoré som kúpila dcérke.“
Irena sa opýtala na Ewu a dozvedela sa, že sa vrhla do práce s deťmi v gete. Typická Ewa. Snaží sa pokračovať ako predtým.

Dlho sa pozerala na obraz, potom vzala do ruky štetec a pokračovala v práci na pozadí, ktoré tvorila len obloha s bielymi oblakmi, ale myšlienkami bola s Fridami na plátne. Tú sú dve ženy, ktoré v sebe zjednocujem, pomyslela si, keď na plátno jemne nanášala bielu farbu. Ženu, ktorá chce žiť, ako sa jej páči, a ženu, ktorá nesie bremeno tradície a histórie.
Mala pocit, akoby jej v hrudi prudko mával krídlami veľký vták, akoby jej srdce malo vyskočiť z hrude. Bol podobný pocitu, ktorý ju prepadol, keď opäť v mysli počula Diegove slová, to jediné slovo, ktoré zmenilo jej život. Štetec sa zastavil vo vzduchu. Musí sa sústrediť na obraz, maľovať, musí sa nájsť v dvoch Fridách na plátne, pretože sa sama sebe stratí.

Stratená v myšlienkach si Coco prešla rukou po vlasoch. „Nehovorím, že Eau de Chanel by nebol dobrý nápad. Božemôj, veď to bol Boyov návrh – ako by to nemohlo byť úžasné? Ale nemôžem to urobiť. Dokážem navrhovať klobúky a šiť šaty, ale o práci parfuméra nemám ani najmenšiu predstavu. Je to zvláštny, veľmi zvláštny predmet. Sama to nedokážem a nepoznám nikoho, kto by ma v tejto veci mohol podporiť. Tejto osobe by som musela bezvýhradne dôverovať. Boy by mi bol pomohol, no už tu nie je, aby so mnou spolupracoval a zistil, aká by mala moja vôňa byť.“

„Ellen, čo má toto všetko znamenať?“ dožadovala sa vysvetlenia Hannah, keď nazerala do môjho auta. „Prečo berieš rybárske sieťky? A siete na motýle? Načo nám budú?“
„Nuž, čo ak nájdeme jazierko, v ktorom by deti mohli objavovať nejaké zaujímavé veci? Alebo slnečnú lúku, na ktorej budú môcť voľne pobehovať a naháňať motýle?“ vysvetlila som.
„Nemyslím si, že na území Národného fondu môžeš chytať motýle. Alebo niečo loviť v jazierkach. Sú tam samé ohrozené mloky a iné zvery, nie? A naozaj potrebujeme prútené piknikové koše?“
„Áno.“
„Ale koše – množné číslo, Ellen? Prečo ich máš toľko?“